reklama

6 pilierov vzťahového rodičovstva - časť I.

Ponuka na zamyslenie pre rodičov, ktorí túžia dať dieťatku i sebe možnosť vybudovať pevný, hlboký a bezpečný vzťah. O čom je vzťahové rodičovstvo? Nie je to vôbec zložité, presvedčte sa sami v prvej časti dvojdielneho článku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V predošlej sérii článkov (Ako si vybudovať pevný vzťah s deťmi bez rozmaznávania? I. až III.) som písala o tom, prečo má zmysel dať dieťaťu možnosť bezpečne sa pripútať, dokedy je vhodné napĺňať jeho potreby bezodkladne a odkedy je možné začať s citom zavádzať hranice. Sľúbila som vám, že si povieme o čom je tzv. vzťahové rodičovstvo (alebo aj kontaktné rodičovstvo), ktoré sa považuje za cestu k spomínanej bezpečnej väzbe. Tento sľub hodlám splniť, no najprv potrebujem vytvoriť jasný rámec, v ktorom sa môžeme rozprávať a v ktorom nenapácham viac zla ako dobra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred pár dňami som sa rozprávala s kamarátkou, ktorá ma dvojmesačné bábätko a náhodou spomenula, že ich navštívila laktačná poradkyňa. Poskytla im užitočné informácie o dojčení, no oveľa viac času zo svojej návštevy venovala hodnoteniu a poradenstvu o veciach, na ktoré sa ju nikto nepýtal. „Vaše bábätko spí v postieľke a nie s vami?!“ , „Vy mu dávate cumlík?!“, “Čo vám bráni v tom, aby ste ho mala celý deň v šatke na nahom tele? Vášmu bábätku tak bude najlepšie.“ Samé skvelé rady... 
Pred pár rokmi by som si možno pomyslela, že tá moja kamoška bude asi divná, keď nemá chuť tieto rady nasledovať a dokonca mala z nich nepríjemný pocit. Možno z nej nikdy dobrá matka nebude. Poznáte to. Objavíte niečo, čo vám dáva jasný zmysel, našli ste sa v tom, skúsite si to a ono vám to naozaj funguje. Úplné terno – po tom predsa musí túžiť každý! Prajete si, aby to všetci videli vašimi očami, aby to robili rovnako a svet by bol hneď krajší. Keby všetky matky do bodky napĺňali tieto odporúčania... toľko šťastných detí by chodilo po Zemi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Milé mamičky, z nejakého dôvodu ste sa začítali do tohto článku, možno teda predpokladať, že vám na vašich deťoch záleží. Nejaké návody aj s vysvetleniami tu určite nájdete, ale garantujem vám, že niektoré veci vám budú pripadať priveľa. Môžu sa vám zdať príliš náročné, môžu sa vám zdať dokonca nebezpečné, zbytočné, akékoľvek. Každá sme jedinečná bytosť, každá máme niekde silné a inde slabšie stránky, sme inak schopné trpezlivosti, máme inak zaťažitelné telá, sme v inej životnej situácii a máme inú históriu. Nie je žiadna nádej, že budeme všetky vychovávať rovnako, aj keby naozaj niekto našiel zaručený recept.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky námety, ktoré vám ponúknem vnímajte prosím ako možnosť. Niektoré sa vám budú zdať zmysluplné, iné možno menej. Niektoré vás budú priťahovať. Niekde v srdci budete cítiť, že toto je vaša predstava o materstve a pôjdete si za ňou. Niečo vás možno zaujme, ale budete sa báť, budete mať veľa otázok a pochybností. Ak sa to stane, radím vám, aby ste sa toho nevzdali, aby ste hľadali vo vašom okolí ženy, ktoré s tým majú skúsenosť a od ktorých je možné získať podporu. Niektoré veci sa vám vôbec nemusia páčiť, jednoducho teraz v tejto životnej etape, s týmto dieťaťom za týchto okolností sa to alebo ono neuskutoční a je to tak v poriadku. Ak by ste sa nútila robiť veci, ktorým neveríte a ktoré vám nerobia radosť, z dlhodobého hľadiska neprinesú vášmu dieťatku veľa dobrého a vy ich pravdepodobne budete robiť len tak dlho, kým nenazbierate pre seba dostatok dôkazov, že celá snaha bola zbytočná. A to je škoda, mohli by ste tak zavrhnúť potenciálne dobré veci, ktoré by sa vám v budúcnosti mohli hodiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme sa teda spolu pozrieť, čo pomáha dieťatku budovať jeho pevný pokojný stred, tú vnútornú istotu, ktorá sa neskôr zmení na sebaistotu a bude živnou pôdou pre budovanie láskyplného vzťahu k druhým ľuďom a svetu.

Som tehotná

Váš vzťah sa začína od chvíle, kedy zistíte, že ste tehotná. Je tu nová bytosť, ktorá sa stala súčasťou vášho života. Života vašej rodiny. Existujú rôzne názory na to, od kedy možno vyvíjajúci sa plod považovať za človeka, to nechám na vaše posúdenie, no v každom prípade sa dnes už vie, že deti už v brušku dokážu svoju mamu a členov rodiny vnímať. Vnímajú ich hlasy, bežné zvuky domácnosti, tlkot srdca a zvuky, ktoré vydávajú ostatné vnútorné orgány. Niektoré reagujú na spev a hudbu aktivitou, iné sa naopak upokoja – akoby spozorneli a počúvali. Keď sa ich dotýka cez bruško maminka, kopkajú, no inému človeku sa schovajú, akoby sa s nami hrali hry. Cítia, keď ich hladíte, vnímajú ako sa cítite, či máte dnes dobrý deň alebo niečo nie je v poriadku. Vďaka regresnej terapii (metóde, ktorá pomáha človeku vybaviť si spomienky, ktoré sú bežne vedomiu nedostupné) vieme, že plod v brušku cíti, či je vytúžený a s láskou prijatý alebo či je jeho prítomnosť neželaná. Cíti sa súčasťou matky a tak prežíva jej pocity ako vlastné. Prijatie samého seba alebo odmietnutie. Tieto pocity sa ukladajú tu v kolíske života do hĺbky duše. Má preto zmysel vedome si voliť svoje postoje a pracovať s nimi ako to len ide. Už v tomto období môžete veľmi veľa pre vaše dieťatko urobiť.

Za cieľovou páskou

Tehotenstvo končí pôrodom a ten prináša ďalšiu príležitosť, kedy môžete dať svojmu dieťatku neopakovateľný dar. A nie len jemu, dáte ho vám obom.

Predstavte si, že bežíte maratón, je to váš životný výkon, myslela ste si, že to možno nezvládnete, no je to tu, vidíte cieľovú pásku, do posledných krokov dávate všetko čo vo vás je, prebiehate cieľom a celé telo vám zaplavuje pocit šťastia, víťazstva na sebou samou, tá radosť a vedomie, dokázala som to! Je vám jedno, že ste spotená, zadýchaná, ste víťazka! 

Obrázok blogu

A teraz si to predstavte ináč. Bežíte maratón, je to váš životný výkon, myslela ste si, že to možno nezvládnete, no je to tu, vidíte cieľovú pásku, do posledných krokov dávate všetko čo vo vás je, prebiehate cieľom...a tu vás zastavia. Vaše víťazstvo odnášajú niekam preč, aby si ho oni prezreli skôr ako vy a vám ostáva iba cítiť únavu a strach, či je v poriadku. Alebo vaše srdce naozaj prekypuje láskou, no nedostane ju vaše dieťa ale doktor, ktorému ďakujete akoby dieťa porodil za vás. Všetkých naokolo milujete, len nie toho, komu tá láska skutočne patrí. Máte čas vydýchať sa, upokojiť, medzičasom sa začínajú ďalšie procedúry (pôrod placenty a šitie). Vraj nevadí, lebo na oslavu bude dostatok času potom. Uvážte, stále to bude oslava, no úplne iná, ako v prvom prípade.

Pôrod je pre ženu fyzicky aj psychicky veľmi náročný proces, prirovnať ho k maratónskemu behu je naozaj primerané. Mnohé ženy nepreháňajú, keď povedia, že je to to najťažšie, čo v živote dokázali. Podobne náročný je aj pre bábätko, ktoré sa aktívne podieľa na svojej ceste von, tlačí sa nožičkami, vykonáva rôzne rotácie, znáša enormný tlak na hlavičku a všetky sťahy maternice počas dlhých hodín. Obaja sú stavaní na to, aby to zvládli, no stále je to hrdinský výkon. Ich stretnutie koža na kožu v jednej náruči bezprostredne po narodení je jedinou skutočnou spontánnou oslavou za cieľovou páskou. Keď píšem "bezprostredne po narodení", myslím tým ešte pred dôkladným poutieraním bábätka, odstrihnutím pupočnej šnúry, pred vážením, meraním, kvapkaním do očí a pod. Matka a dieťa majú dostať priestor nerušene sa privítať a spoznať.

V týchto chvíľach je žena doslova zaplavená hormónmi, ktoré vytvárajú väzbu s bábätkom a pravdepodobne to platí aj o bábätku. Tu sa deje zamilovanie na prvý pohľad, v tejto oslavnej chvíli vie matka prijať aj dieťa s postihnutím, či nechcené dieťa. Príroda to má úžasne zariadené, no podmienkou je, aby do pôrodného procesu nebolo zasahované. Hlavne podávanie umelého oxytocínu a separácia dieťaťa od matky môže spôsobiť, že puto sa buduje ťažšie. Pre matky je veľmi bolestivé priznanie, že k svojmu bábätku pri ich prvom stretnutí nič necítili a vzťah si budovali až neskôr. No stretla som sa už aj s takýmito prípadmi. Vždy bola v scenári chémia podávaná počas pôrodu a niekoľkohodinová separácia.

V žiadnom inom momente dieťa neočakáva náruč svojej mamy viac, ako keď práve príde na svet. Matka je po prirodzenom pôrode hneď schopná sa o svoje bábätko starať a ono očakáva, že bude pritúlené, že pocit bezpečia z maternice bude pokračovať a má všetky inštinkty na to, aby samo dokázalo nájsť prsník a prisať sa. Opäť sa spojiť s matkou. Naďalej sa cíti s ňou byť jedno a táto jednota by nemala byť narušená minimálne prvých šesť týždňov. V matkinom náručí pod teplou prikrývkou sa najrýchlejšie stabilizujú telesné funkcie, preto by malo ísť hneď k matke – nie až keď je stabilizované, čo je bežná prax v slovenských pôrodniciach. Hoci väčšiu ústretovosť už badať aj u nás. Ak vám na nerušenom stretnutí bezprostredne po narodení dieťatka záleží, dohodnite sa s lekárom, ktorý bude pri vašom pôrode, že vám dieťa podá hneď do náruče. Vzápätí ako to urobí, bude potrebné dohodnúť sa na tom, že vám dieťa ponechajú aj s personálom, ktorý po narodení preberá starostlivosť o bábätko. Zhodnotiť Apgarovej skóre (ukazovateľ životaschopnosti bábätka), skontrolovať dych, či srdečnú frekvenciu, to všetko je v prípade pochybností možné urobiť aj na matkinom tele. Váženie, meranie a iné procedúry, ktoré sú pre dieťa často stresujúce alebo bolestivé by mali byť odložené na neskôr.

Stretnutie s matkou bezprostredne po pôrode je pre dieťa dôležité aj preto, že vytvára prvý dojem o prostredí, do ktorého prišlo. Ak je prvý dojem dobrý, dá sa na tom veľmi dobre stavať. Ak je zlý, ešte dlho bude trvať prvotná nedôvera.

Pupočnú šnúru nahradí dojčenie

O výhodách dojčenia bolo napísaných niekoľko kvalitných publikácií (viď. zoznam literatúry). V prípade potreby je možné pozvať si priamo domov školenú laktačnú poradkyňu, ktorá pomôže s problémami s prisaním, bolestivosťou bradaviek, či poradí ako podporiť tvorbu mliečka. U mnohých žien sa v prvých týždňoch či mesiacoch po pôrode vyskytujú rôzne ťažkosti. Podľa môjho názoru má vždy zmysel získať všetku možnú podporu k tomu, aby sa dojčenie podarilo. No je to téma kontroverzná. Mnohí ľudia zmysel dojčenia stále podceňujú. Je však niekoľko faktov, ktoré si o dojčení môžeme povedať a ťažko je ich spochybňovať.

Obrázok blogu

Dojčením matka napĺňa svoju špecifickú rolu v živote dieťatka. Dáva mu tú najvyváženejšiu stravu (zloženie materského mlieka sa mení v závislosti od veku dieťaťa), množstvo telesného kontaktu, pocit spojenia, upokojenia, dojčenie pomáha regulovať telesnú teplotu, upraviť rytmus dýchania atď. Keď žena dojčí podľa potrieb dieťatka, nie je možné, aby od neho odchádzala. Kladie to na ňu veľké nároky, no nie je to nevýhoda dojčenia! Je to nevyhnutnosť pre zdravé budovanie bezpečného pripútania a asi preto si to tak príroda zariadila. Dieťatko sa pýta na prsník nie len vtedy, keď je hladné – preto je nezmysel umelo vytvárať režim. No sú situácie, kedy môže ohľaduplný režim pomôcť so zahojením bolestivých bradaviek, s tvorbou mliečka, s trávením dieťatka, no mal by vychádzať z potrieb matky aj dieťaťa, nie z predpokladu, že dieťa treba od narodenia naučiť, že sa musí podriadiť. Prvé tri mesiace je ideálne, ak je možné dojčiť podľa potrieb, medzi štvrtým a šiestym mesiacom sa väčšinou prirodzene vyvinie režim a je vhodné to aj podporiť. Dieťatko sa napije rýchlejšie a dokáže ho už zabaviť aj okolitý svet. Sú matky, ktoré využívajú prsník ako prvú voľbu pri každej nespokojnosti dieťatka. Prisatie na prsníku má pre dieťa skutočne zázračne upokojujúce účinky, no dojčenie nemusí byť jediný spôsob, ako dieťatko upokojiť. Je užitočné nájsť takých spôsobov spoločne viacero. Akokoľvek sa rozhodneme, dôležité je aby sme bábätko nenechali plakať. Ak dieťa plače, vždy má na to dobrý dôvod, vždy to znamená, že je v nepohode a potrebuje pomoc. Častokrát až spätne zistíme, čo bolo dôvodom a preto mu musíme v tomto dôverovať. Opakovaná skúsenosť s tým, že na matkinu pomoc sa dá spoľahnúť, je základom pre budovanie bezpečnej väzby a dôvery.

Vďaka hormónom, ktoré sú spojené s laktáciou (prolaktín, oxytocín), sa posilňuje inštinktívne opatrovateľské správanie matky a oxytocín pôsobí aj ako prirodzené antidepresívum. Nie všetky mamičky by mali odvahu na takú úprimnosť, no sú také, ktoré dokážu priznať, že s dieťaťom, ktoré mali možnosť dlhodobo dojčiť, majú pevnejšie puto ako s tým, ktoré z nejakého dôvodu nedojčili alebo dojčili krátko. Obe milujú, ale predsa je tam cítiť nejaký rozdiel. 

Ak budete dojčiť dlhodobo a vydržíte až do prvých slov vášho dieťatka a dlhšie, ono samo vám ukáže ako veľa to preň znamená. Pre dieťa je to to najbezpečnejšie miesto na svete a vás veľakrát zachráni v kritických situáciách.

V ďalšej časti článku spoznáme zvyšné tri piliere vzájomného pripútania dieťaťa a rodiča a predstaví sa nám náš najťažší súper na ceste vzťahového rodičovstva. Pochybnosti.

Janka Petrášková, dobradula@gmail.com

Odporúčaná literatúra:
1) Kontaktní rodičovství, W. Sears, M. Searsová. Argo, 2012
2) Praktický návod na dojčenie, A. Poloková. Spoločná publikácia OZ MAMILA a Slovenského výboru pre UNICEF, 2011
3) Všechno o kojení, V. Weigert. Portál, Praha, 2006
4) Tajomný život dieťaťa pred narodením, T. Verny, J. Kelly. SPN, Bratislava, 1993
5) www.mamila.sk - tu je možné vybrať si laktačnú poradkyňu

Jana Petrášková

Jana Petrášková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Žena, matka troch detí, ..., dula, členka Tímu krízovej intervencie Modrý anjel, ..., tanečnica a citlivá duša. Vždy ma bavilo pozorovať svet, ľudí v ňom, uvedomovať si, čo sa deje tu a teraz na rôznych úrovniach. A tak študujem, pozorujem a testujem svoje hypotézy. Celoživotne sú mojou srdcovkou tehotenstvo, pôrody a materstvo. Tým žijem a prispievam svojou kvapkou do mora. Možno v ňom už tiež plávate... Zoznam autorových rubrík:  PôrodNezaradenéVýchova

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu